Späť na novinky

Predĺženie obľúbenej dunajskej promenády, nové športoviská aj ikonická socha – rozšírenie Eurovea pridáva ďalšie veľkorysé verejné priestory

Verejny priestor v dotyku s Dunajom

Najobľúbenejšia časť dunajskej promenády v Bratislave sa onedlho predĺži. Zelené plochy, sedenie s unikátnym výhľadom na Dunaj, cvičiace prvky i reštauračné terasy lákajú ľudí do štvrte Eurovea City už od otvorenia nákupného centra s promenádou v roku 2010. Rozšírenie pulzujúcej nábrežnej štvrte z dielne developera J&T Real Estate (JTRE) vstupuje do finále a prinesie v nasledujúcich mesiacoch aj veľkorysé nové verejné priestory, ktorých koncepciu navrhla renomovaná španielska architektka a urbanistka Beth Galí v spolupráci so štúdiom GFI, autormi návrhu pokračovania Eurovea.

Posilníme ukotvenie Bratislavy k Dunaju

Promenáda pokračujúca spod Starého mosta získa ďalších takmer 400 metrov až k dotyku s Mostom Apollo. Životom pulzujúci nábrežný priestor je plný energie návštevníkov, zároveň im ponúka aj pokojnú atmosféru na oddych v tôni zelene s nádhernými výhľadmi na hladinu európskeho veľtoku a protiľahlý breh.

Architektúra nového priestoru preto vychádzala zo známej a overenej filozofie. „Predĺženie promenády je základnou koncepciou tvorby dunajského nábrežia, ktoré sa začína už od mosta Lafranconi. Táto promenádna linka, nazývaná Bratislava – mesto na Dunaji, je dôležitým bratislavským fenoménom,“ vysvetľuje architektka Katarína Jägrová z GFI s tým, že hlavný scenár, teda kostra verejných priestorov, vznikla už pri tvorbe urbanistickej koncepcie celého územia Eurovea. „Bratislava je mesto na Dunaji, ku ktorému sa historicky obrátila chrbtom a je na čase ju k Dunaju opäť viac priblížiť. Eurovea City je dôležitým bratislavským priestorom, kde je nevyhnutné využiť fenomén vodného toku a kde sa otvára možnosť ešte výraznejšie pritiahnuť Bratislavčanov k Dunaju,“ dodáva.

Spoločným cieľom developera JTRE, urbanistov a architektov bolo vytvoriť diaľkové vizuálne prepojenia s Dunajom a plynulý prechod z obytných štruktúr k nábrežiu. Dôležitým kompozičným prvkom sú mestské osi – diagonálna Čulenova, Pribinova a nábrežný priestor a ich kríženie priamo v predpolí Eurovea Tower. „Postavením veže Eurovea Tower a prepojením vyústenia Čulenovej ulice na nábrežie vznikajú nové verejné priestory – doplnenia lineárnych priestorov mestského bulváru Pribinovej a nábrežnej línie,“ vysvetľuje architektka.

Harmonický verejný priestor

Bratislava je mesto na Dunaji, ale nemá veľa mestských priestorov, ktoré to môžu o sebe povedať. Priamy kontakt s veľtokom, ktorý so sebou prináša aj možnosť zvýšenia hladiny vody a záplav, poskytuje snáď iba Eurovea a pokračuje v tom aj jej rozšírenie. „Tým, že pracujeme s finančne aj organizačne náročnejším riešením protipovodňovej ochrany formou mobilného hradenia v prípade povodní, otvárame verejnosti ďalšiu možnosť priblížiť sa k rieke a užívať si jej benefity najmä počas horúcich letných dní,“ vysvetľuje projektový manažér JTRE Ľuboš Kaštan.

Počiatočná analýza územia dokumentovala jeho roztrieštenosť. „Rokmi usadené nánosy mnohotvárnosti a urbánneho šumu nepriaznivo pôsobia na ľudí, ktorí síce tento nesúlad vnímali podprahovo, ale žiaľ s výrazným vplyvom na ich psychiku. Cieľom Beth Galí bolo vytvoriť vizuálne neinvazívny priestor, ktorý potlačí všetky ruchy a poskytne ľuďom harmonický konzistentný priestor so svojím špecifickým charakterom,“ pokračuje Katarína Jägrová. Základnou koncepciou návrhu sa stal priestor, ktorý nie je jasne definovaný, ktorému nie je daná jasná funkcia, ale vie byť intuitívne používaný viacerými spôsobmi, je variabilný, vie podporiť hravosť. Dobrým príkladom je fontána, ktorá je zároveň aj jarkom, kde sa dá v lete naboso kráčať, sedieť pri ňom a vnímať vodu v jej rôznych tvaroch, podobách a zvukoch. Lavička nie je len miestom na sedenie, je aj ležadlom, loungom. „Zámerom bolo, aby všetko so všetkým súviselo, ako napríklad aj tvarovanie eliptických fontán na nástupnom námestí od Pribinovej ulice vychádza z analýzy budúceho pohybu ľudí a vizuálnych priehľadov,“ odhaľuje zámer architektka.

Prínosom nového stvárnenia je tiež vizuálna jednotnosť pavilónov a terás nábrežných reštaurácií, ktoré sa bude postupne realizovať pozdĺž celej promenády. Práve táto vizuálna harmónia objektov nechá potom vyniknúť nábrežnej línii zelene s oddychovými miestami.

Mestský bulvár pre ľudí

Impulzom stvárnenia verejných priestorov je historická stopa miesta transformovaná do moderného výzoru. Beth Galí sa nechala inšpirovať niekdajším prístaviskom, typickými žeriavmi, koľajovou dopravou a elegantnou drsnosťou. Jej dizajn verejného osvetlenia ako novodobé žeriavy v rôznych veľkostiach lemujúce uličný priestor Pribinovej aj promenády vytvoria špecifický charakter štvrte. „Corten ako materiál typický pre priemyselnú architektúru sa tu objavuje na viacerých prvkoch – svietidlách, kvetináčoch, žľaboch – a nevtieravo pripomína minulosť územia a dotvára jeho celkové vyžarovanie,“ opisuje Katarína Jägrová.

Najdôležitejšou úlohou pre slávnu barcelonskú architektku však bolo utlmiť automobilovú dopravu na bulvári Pribinova, a tým vytvoriť bezpečný verejný priestor pre peších a cyklistov, ale aj pre ďalšie aktivity charakteristické pre kvalitný verejný priestor.

Pribinova ulica bola historicky súčasťou priemyselného územia a to ju predurčilo, aby sa stala územím vedenia vysokokapacitných sietí často mestského významu. „Kľúčovým riešením pre dosiahnutie kvalitného verejného priestoru na povrchu bolo dostať vjazdy pre autá do podzemia, aby nekrižovali peších, cyklistov a celú organizáciu priestoru. Museli sme sa vysporiadať so spleťou kanalizačných potrubí, kolektorov pod terénom a medzi nimi umiestniť podzemné komunikácie a vjazdy do podzemných garáží,“ otvára technické pozadie projektový manažér Ľuboš Kaštan. Podzemné komunikácie spájajú viaceré podzemné garáže objektov ako Pribinova 19, Tower 115, Eurovea Tower, Eurovea shopping, Pribinova 34 a Pribinova 40. „Jedným z najdôležitejších rozhodnutí v rámci organizácie uličného priestoru bolo vedenie cyklochodníka, aby nevznikali kolízie medzi jednotlivými formami mobility – pešou, cyklistickou, koľajovou či motorovou verejnou dopravou a individuálnou automobilovou dopravou,“ dodáva.

Umenie aj aktívny oddych

JTRE vo svojich projektoch už tradične dáva priestor umeniu – či už je to Mýtická loď a ďalšie diela v River Parku alebo Messerschmidtove Charakterové hlavy a Frešova Circle Head v Zuckermandli. V novej časti promenády k nim pribudne dielo Octahedral Body od Viktora Freša, ktorý vyhral vo verejnej súťaži českých a slovenských umelcov. „Z môjho pohľadu je veľmi dôležité, aby bolo kvalitné súčasné umenie prirodzenou súčasťou verejného priestoru mesta. Dobre premyslený umelecký zásah vie zásadne ovplyvniť nielen vizualitu, ale aj funkciu a kvalitu daného priestoru a stať sa tak prirodzenou súčasťou našich mestských prechádzok,“ hovorí členka poroty a odborná konzultantka súťaže Zuzana Pacáková, kurátorka a umelecká riaditeľka festivalu Biela noc.

„Octahedral je geometrická sústava atómov voľne levitujúcich okolo centrálneho atómu. Je to molekulárny vzorec, ktorý implementáciou do fyzického tela prináša perspektívu fyzického prenosu ľudského tela do chemického vzorca,“ opisuje svoje dielo Viktor Frešo. Socha bude stáť na novom námestí pred vstupom do rozšírenia nákupného centra pod mrakodrapom Eurovea Tower a s výškou 13 metrov bude neprehliadnuteľnou dominantou nábrežia. Deti si zas určite zamilujú dizajnové hracie prvky v tvare zvierat z radu Animal Factory, ktoré vytvoril renomovaný v Amsterdame pôsobiaci taliansky dizajnér Luca Boscardin.

Na konci promenády, na doposiaľ nevyužívanom priestranstve pod Mostom Apollo, vzniknú nové možnosti pre pohyb a šport. Štúdia nového skateparku vhodného aj pre reprezentantov čoraz sledovanejšieho športu doplneného o rozcvičisko nielen pre profesionálnych bežcov na ploche 1 800 štvorcových metrov vzniká v spolupráci JTRE s Hlavným mestom SR Bratislavou a organizáciou Be Cool.

Bratislave sa vďaka projektu Eurovea City podarilo otvoriť nové prepojenia k Dunaju a rieku opäť priblížiť Bratislavčanom. „Z historického hľadiska sme si takmer všetky cesty k rieke zatarasili. Vnímam ako úspech, že ich postupne znovu otvárame,“ uzatvára architektka Katarína Jägrová.